Kracam si po ulici...Vsimam si ludi a rozmyslam, aky maju asi osud...
Zena, ktora sa ponahla..je to preto, ze ju doma caka zurivy manzel?..je to preto, lebo sa jej o 5 minut zacina telenovela?je to preto, lebo jej dieta pride po roku zo zahranicia?..je to preto, ze ma choreho otca? alebo je to preto, lebo jej treba ist na zachod?...
Na druhej strane cesty vidim malu, zubozenu starenku...Aky zivotny pribeh si odzila?...Pochadza vobec zo Slovenska? Co ked ju ako malu znasilnili?...Co ked je Zidovka a svoje si vytrpela uz ako mala?...Alebo sa narodila pod stastnou hviezdou? Neviem...ale v ociach jej vidim smutok, nie radost...Mozno preziva stratu svojej zivotnej lasky..a zostala sama...no...mozno...
Na co myslia vsetci ti ludia?
Pred priorom sedia nejake male "emacky"..heh...je mi z nich smiesne..ale v takom dobrom zmysle..neodsudzujem ich..len si pomyslim svoje:) a idem dalej.
A idem dalej...
Pred Copaline cupi obcan tmavsej pleti...Bohvie ako dlho tam takto sedi...Ja by som vydrzala ledva pol hodinu a uz by som mala vsetko strpnute...Zjavne uz nic nevnima...
A tak pokracujem vo svojej ceste domov a premyslam nad tym, ci je niekto, kto sa prave na mna diva a rozmysla nad tym, kto som, co som prezila...co ma caka...
Heh...nikto nevie kto som, po dnesku uz neviem ani JA sama kde som, neviem co ma caka...neviem, ci vobec zajtra budem moct dychat, zit....Neviem nic,no je mi to jedno...
Ja len verim na osud. Alebo je to nahoda??...Neviem...
No dufam v jedine, co ma drzi nad vecou: "Vsetko je tak, ako ma byt. A je to najlepsie."
Komentáre
nenavídím tu hnusnú tautológiu
ale inak aby si si nemyslela
takze
ja...